.

Pekelník - kapitola 1

Kapitola 1

Keď má človek narodky, je fajn mať rozvedených rodičov. Dostáva totiž dvakrát toľko darčekov. Od mamy som dostal ojazdené auto, čo bolo super, ale aj tak som sa tešil na darčeky od otca. Keď máte za jedného z rodičov démona, dostávate fakt netradičné veci. Na sedemnáste narodeniny som dostal draka. Na trináste sadu mučiacich nástrojov. K pätnástke som dostal schopnosť pľuť oheň. Dosť z toho štípe jazyk, ale nikdy neviete, kedy sa vám bude taký ohnivý chrcheľ hodiť.

Doteraz som ho v ľudskej sfére použil len raz, keď sa Will Hawkins vyškriabal na javor v našej predzáhradke, ktorého konáre sa skláňali až k oknu Melissinej izby. Neviem, či ten bastard chcel Mel sledovať pri vyzliekaní, alebo sa po tých konároch doplaziť až dnu, ale horiace gate ho z takých nápadov dúfam vyliečili.

Takže aby som neodbočoval, bol som poriadne zvedavý, s čím sa môj otec predvedie pri príležitosti môjho vstupu do dospelosti.

Kým sme s Derkom čakali na draky, ktoré nás mali odviesť k otcovi, pokúsil som sa z neho vytiahnuť, čo dostal on.

- Nepokazím ti prekvapko. – odvrkol, ale vzápätí mi gestom typickým pre starších bratov postrapatil vlasy.

- Užiješ si to, to mi ver!

Otrávene som skenoval pohľadom oblohu, ktorá mala divnú, hnedočervenú farbu. Môj drak, ten, ktorého som dostal k sedemnástke, reagoval na zapískanie, o to sa postarali otcove pekelnícke kúzla. Keďže démoni nie sú schopní pískať – má to niečo spoločného zo stavbou ich tvárových svalov – jediný, kto ho bol schopný privolať, som bol ja.

Derkov drak počúval na meno „Hejtylenivýsmrad!“, ale len vtedy, ak to vyslovil Derk. Jeho drak bol o chlp väčší ako môj, mal krvavočervené krídla a tak strašne mu smrdelo z papule, že som nedvojak uvažoval, čím, dofrasa, vlastne tú svoju potvoru kŕmi. Keď Hejtylenivýsmrad ( skrátene Hejty, alebo len Smrad ) pristál asi pätnásť metrov pred nami, Derk sa rozbehol k nemu a vyšvihol sa mu na chrbát. Hejty mal medzi krídlami priehlbinu, do ktorej sa jazdec pohodlne usadil.

Derk prevrátil očami, keď môj drak neprilietal.

- Mal by si otcovi povedať, aby ti zohnal niečo poriadneho! Tuto Smrad je čistokrvný, šľachtený, potomok šiestich generácií bojových drakov, medzi nimi dvaja nikdy neporazení víťazi. – chvastal sa.

Aj keď som polovičný démon, ich všeobecné nadšenie v šľachtení drakov nezdieľam. Môj tatko a jeho kamoši dokážu celé hodiny sedieť nad rodokmeňmi nejakej obludy a uvažovať, aký potomok by vznikol spojením s tou či onou samicou, aké by mal vlastnosti, farbu, tvar, aký by bol rýchly, aký silný, ako by si poradil v súťažiach... dosť to pripomína združenie chovateľov dostihových koní, a majstrovstvá Pekla v dračích pretekoch tu vyvolávajú úplne rovnakú hystériu, ako Stanley Cup na opačnej strane reality.

- No len sa neposer. – zašomral som, pretože som nemal ani páru, čo za rodičov mal môj Píp. Bohvie, či vôbec nejakých mal. Podľa mňa Pípa zrodilo samo peklo a myslím to doslova.

No áno, tak sa môj drak volá Píp. Prečo? Lebo keď som tú zelenočiernu zubatú beštiu po prvý raz zbadal, vyšlo mi z úst také slovo, za aké dokonca aj pekelníci vytínajú svojim potomkom peknú facku – a verte mi, facka paprčou s osemcentimetrovými pazúrmi sa teda kurevsky nepodobá na mamičkino pohladkanie. Takže som si zvykol namiesto toho slova používať pípnutie. Viete, ako keď v telke pred dvadsiatou druhou dajú reláciu, kde sa používa nejaký vulgarizmus.

- Kým si tu nebol, tá tvoja herka mala dračie blchy. – žaloval Derk, pohodlne rozvalený na Hejtylenivomsmradovi, ktorý cvakal zubiskami a plieskal krídlami, akoby poháňal jazdca k tomu, aby už konečne vyrazili.

Dračie blchy sú hotovým morom pekla. Je ťažké zbaviť sa ich a sú maximálne nechutné. Sú to potvory s trinástimi nohami, šiestimi očami, veľkosti korytnačky karety obrovskej, vážia asi pätnásť kíl a nezriedka mávajú ešte aj vlastné blchy. Okrem dračej krvi si kľudne pochutia na niekoľkých démoních prstoch, ušiach, oždibkávajú im krídla, proste to nie je niečo malé a lezúce, čo zacapíte novinami. Moje obavy o zdravie Píp boli teda opodstatnené. No, ani nie tak obavy o Píp, ako skôr o seba. Nechcel by som, aby mi jedna z tých beštií skočila na krk vo chvíli, keď budem niekoľko kilákov nad zemou. Okrem toho, čistokrvným démonom uši a prsty dorastú – mne nie.

- Zbavil sa ich?

Derk sa zaškľabil.

- Ale áno. Väčšinu oco trafil bleskom, nejaké som zastrelil. Mama si dala z ich kože urobiť plášť. A potom sme Pípa vykúpali v benzíne a pre istotu podpálili.

Po tom dodatku by som mal byť aspoň znepokojený, ale opak bol pravdou. Drakovi oheň neublíži, oni totiž z ohňa vznikli. Zato tie mizerné dračie blchy nie. Skôr ma striasalo, keď Derk spomenul svoju mamu.

Bola to diablica, obrazne aj doslova. Jedna z mnohých „priateliek“ nášho tatka, ale jediná, ktorá mu dala syna. Nenávidí ma tak vášnivo, až to skoro páli. No vážne, vždy, keď sa stretneme v jednej miestnosti, teplota závratne stúpa. Podľa nej som otcov sakramentský omyl a najradšej by ma zniesla zo sveta čo najbolestivejším spôsobom, ale keď ma vzal na milosť sám Satan, radšej sa na to vykašľala.

Satana som videl len raz v živote a popravde, nemám záujem stretnúť ho znova – ten démon vyvoláva množstvo takých pocitov, s ktorými sa osemnásťročný chalan ozaj nerád vyrovnáva. Aby bolo jasné, Satan je démonom sexu. Čo v praxi znamená, že vyvoláva sexuálne vzrušenie u každého, s kým príde do kontaktu – nezáleží na tom, či je to žena, či muž, či je hetero, alebo homo, či je to démon, alebo človek. Fuj. Ozaj nechutné. Hlavne, keď sa zbavíte očarenia z jeho prítomnosti a uvedomíte si, čo to vo vás vyvolal. Osobne sa za to hanbím viac, než za to, že som sa od zhnusenia povracal, keď mi to došlo. Čo už, som beznádejný heterák, páčia sa mi baby z našej školy a isté moje telesné súčasti si mysleli, že Satan je vážne sexi - toto bolo fakt odporné.

Derk sa mohol na mojej prudérnosti – vážne, takto to nazval - uchechtať k smrti. Pre neho je také niečo normálne. Teda, viem, že nie je na chalanov, ale nedal by som ruku do ohňa, že si to s nejakým nerozdal. Fuj!

Zahnal som tieto myšlienky vo chvíli, keď Píp nepríliš elegantne pristál predo mnou. V skutočnosti je slovo pristáť mierne nadnesené, pretože tá potvora neodhadla blízkosť zeme, zaborila sa rypákom do prachu, urobila parádny kotrmelec a dopadla na chrbát tak prudko, až sa mi zem zachvela pod nohami a zvírilo sa množstvo suchého prachu.

Keď sa prach usadil, zazrel som, ako Píp leží na chrbte a zmätene hrabe všetkými deviatimi vo vzduchu. Jedným okom škúlil na mňa a druhým mapoval, kde dofrasa je. Zdalo sa, že svet dolu hlavou ho mierne vyviedol z konceptu.

Derk sa rozrehotal ako divý, div že nezletel zo svojho Smrada. Chytal sa za brucho a zvíjal sa mu medzi krídlami. Smrada to muselo poriadne štekliť, nehovoriac o tom, že Derkov smiech útočil na jeho citlivý sluch. Tej beštii sa to bohvieako nepáčilo, ale drak pokladá svojho jazdca za čosi ako vodcu svorky, takže síce podráždene plieskal chvostom, ale prípadné námietky si nechal pre seba.

Píp otočil hlavu na dlhom krku k Smradovi, ale jedným okom stále pozoroval mňa. Alebo sa mi to možno len zdalo. Píp totiž škúli ako siamská mačka. Jedno oko kuká kamsi dozadu, druhé dopredu a tretie doprava. Aj to Derka vždy rozosmievalo. Hej, môj brat je na démona fakt veselá kopa, rozrehoce ho každá blbosť. Navyše, Píp škúlil kvôli mne, nie od narodenia. Keď som sa na ňom učil jazdiť, pre istotu som si so sebou prepašoval do pekla bejzbolku a keď sa mi zdalo, že dvadsať metrov nad zemou je privysoko a tá potvora odmieta pristáť, ovalil som ju po gebuli. Odvtedy škúli ako chameleón. A Derk mal zasa dôvod rehotať sa.

Píp sa konečne spamätal, prevrátil sa na brucho a postavil sa na svojich deväť končatín. Draci majú vždy nepárny počet nôh, Smrad ich má napríklad päť.

Keď sa povie „drak“ , nepodľahnite všeobecne rozšírenému mýtu o stvoreniach, ktoré majú štyri nohy, dlhý krk, jednu hlavu, ktorá chrlí oheň a trochu pripomínajú dinosaura s krídlami. Jeden drak sa druhému vôbec nemusí podobať. Ani farbou, ani veľkosťou, ani stavbou tela, či počtom končatín. Jeden má dva páry krídel, druhý sedemnásť očí, tretí je veľký ako päť slonov na kope a štvrtého by ste v pohode schovali pod prevrátený hrniec. Ale jazdí sa len na drakoch, ktorí dosahujú veľkosť minimálne autobusu. Na nič menšieho a podradnejšieho by si nijaký pekelník nesadol, ani keby mu za to platili.

Píp potriasol hlavou, dajako ju dostal do správneho uhlu, takže jeho svet sa opäť dostal do bežných koľají a potom za sebou prevalil obrovité telo. Skoro ma pridlávil, ale nezdalo sa, že by mu to vadilo. Nadšene na mňa zamňaukal – no, pekelníci majú na ten zvuk iný výraz, ale moje tvárové svaly sú napoly ľudské a hoci pekelníčtine rozumiem a viem sa ňou v prípade potreby dohovoriť, na niektoré slová proste moje fyzické danosti nestačia. Takže som si to pozmenil na mňaukanie, hoci mačka, ktorá by niečo takého vylúdila z hrdla, by musela byť po operácii hlasiviek, vykastrovaná, približne dvesto kilová a niekto by jej pritom musel stáť na chvoste.

- Tuším ťa tá potvora rada vidí! – podpichol ma Derk.

- Áno, pretože po mesiaci konečne dostane nažrať. – zašomral som a vyškriabal sa na Pípov chrbát.

- Snáď si nemyslíš, že ti tú hnusobu budem kŕmiť!? Nie som tvoja slúžka. – ohradil sa brácha.

- Aj tak máš hovno na práci. – odvrkol som.

- Cha! A to sa práve mýliš! – oznámil mi samoľúbo Derk a pobavene sledoval, ako som sa usadil medzi Pípove krídla.

- Mám nový džob!

Keď dvadsaťročný chalan v ľudskej sfére vyhlási, že dostal prácu, môžete predpokladať, že maká niekde na pumpe, alebo vykladá tovar v miestnych potravinách. Keď niečo také povie dvadsaťročný démon, tam s predpokladmi končíte. Nič, čo ste schopní vymyslieť, sa pravde ani nepriblíži.

- Héééj? A čo robíš?

- Údržbu kotlov na kresťanskom úseku. – pochválil sa pyšne.

Skoro som sa rozrehotal. Dvakrát som prehltol, aby som zamaskoval smiech, ale veľmi sa mi to nepodarilo.

- Aha. – dostal som zo seba čo najvážnejším tónom, ale Derk zbadal, ako sa mi mykajú kútiky úst a zamračil sa.

- Satan povedal, že to môžem dotiahnuť až na Zubatého. – dodal dôrazne.

No uznajte, pri takom vyhlásení sa proste nedalo nerozchechtať. Zaklonil som sa na Pípovi, až som z neho skoro zletel a smial som sa ako cvok, až kým Derk urazene nepopchol Smrada a ten ma pri vzlietaní zmietol z Pípovho chrbta na zem.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok