.

Prológ

Dobré ránko, dámy! Skôr než začneme so Samovým príbehom, rada by som poprosila kočky, ktoré v ankete hlasovali za poslednú možnosť, aby svoj tip zapísali do komentov v článku ANKETA. Nech vieme, kto je v kurze! :-)))
A teraz už žiadne zdržovačky, nech sa páči, prológ! Príjemné čítanie!

Prológ

Ak existovalo súkromné peklo Samuela Gaylana, bolo to práve miesto, kde sa nachádzal. Nenávidel veľké mestá, ich nikdy neutíchajúci hluk, žiarivé svetlá a príšerný stisk ľudí.

Bol vlk a ako taký miloval hlboké lesy, divú, nespútanú prírodu, ticho a malý okruh rodiny.

Babička sa musela zblázniť, keď poslala do Hong Kongu práve jeho! Oveľa lepšie by sem zapadla Adreinne, alebo Soraya, kým on sa cítil... na rane. Bol tu nápadný asi ako baletka v motorkárskom bare, dočerta!

Ulica, v ktorej sa nachádzal, bola zosobnením všetkého, čo Sam neznášal. Ľudia sa hemžili všade okolo neho, každý sa díval pred seba a ponáhľal sa za svojím cieľom, nevšímajúc si ostatných. Neónové reklamné tabule nad vchodmi do obchodov vyčnievali ďaleko nad cestu, pričom niektoré boli také obrovské, že sa prekrývali s tabuľami na druhej strane ulice, takže z ulice urobili tunel. Vôbec nad sebou nevidel hviezdnatú oblohu.

Keby aj hneď teraz všetky tabule, písané v tom ich divnom, hieroglyfickom písme niekto odčaroval, neuvidel by nebo, pretože z neho ukrajovali mrakodrapy.

Oči mal navyše neónmi také oslepené, že by hviezdu neuvidel, kým by mu nespadla na hlavu.

To všetko v ňom vyvolávalo mierny pocit klaustrofóbie.

Autá sa hemžili po ceste rovnako, ako ľudia po chodníku, vypúšťali do vzduchu oblaky sradľavých spalín a ostošesť trúbili. Zahlcovali tak hneď dva z jeho zmyslov, čuch a sluch.

Bol odkázaný len na svoje oči.

A tak tu teraz postával pred jedným z obchodov a pokúšal sa tváriť nenápadne, kým pohľadom pátral po Teriánovi, ktorý mu zmizol kdesi v týchto miestach.

Ten smrad bol vážne dobrý.

Sam ho stopoval cez pol zemegule, a ani raz ho pritom nezazrel. Pôvodne začal vo Waršave, pokračoval do Moskvy, kde ho už skoro dostal, ale ten hajzel zdrhol do Bombaja, odkiaľ si to namieril do Sidney skôr, než pristálo Samovo lietadlo v Indii. V Sidney ho už opäť takmer mal, ale Terián sa proste vyparil, ako to už oni vedia a zhmotnil sa v Číne.

A pritom Sam vôbec nevedel, ako Terián vyzerá! Vždy mal k dispozícii iba jeho pachovú stopu a informácie od babičky. Bol to riadne deptajúci lov.

Naštvaný Sam sa chcel vrátiť domov už v Bombaji, ale babičkine inštrukcie boli jasné – stopovať, dolapiť, zabiť, bez jeho hlavy sa mi neukazuj na oči.

Zo Samovho pohľadu bola babička alfa. A vlci alfu poslúchajú. Ale keby nebol vlkom, ale krtkom, nič by to nezmenilo na fakte, že bol Gaylan. A tí vždy poslúchajú povely matriarchy rodu.

Dobre, až na Skylar, Samovu sesternicu. Levica mala oveľa väčšiu slobodu, než všetci ostatní, pretože muž, ktorého si vzala, bol chlap na mieste a vedel sa s babičkou dohodnúť, aby jeho žene nešliapala na krk. Skylar bola od svadby v Montanskom sídle Gaylanovcov iba raz, keď mali dvojčatá asi pol roka. A ešte aspoň dva roky nebude musieť opustiť domov v Afrike a ísť na lov Teriánov.

On také šťastie nemal. Stopuje toho teriánskeho sviniara cez pol sveta a on si odskočí do... čo je to vlastne za obchod?!

Kliky háky na ďalšej neónovej obludnosti, ktorá vyčnievala do ulice, nevedel prečítať, zato obrázok svetlozelenej lodičky bol dostatočne výrečný. Topánky. Ten poondiaty Terián si odskočil na nákup topánok?!

Sam zaškrípal zubami a ďalej sledoval dvere obchodu. Pokúšal sa vetriť, no pach áut mu napĺňal nozdry na zadusenie. Predsa však zachytil vo vzduchu slabú stopu Teriánskeho pachu. Nebola to nepríjemná vôňa. Sladko-svieža, ako snehová pusinka s citrónovou polevou, perfektne vyvážená, v dokonalej rovnováhe. Nie že by od Rovnováhy čakal človek niečo iné, však?

Sam trpko zvesil kútiky úst.

Nepohne sa odtiaľto, kým toho Teriána neuvidí. Rád videl nepriateľovi do tváre.

Potom sa už v tomto smradľavom meste nebude musieť spoliehať na obmedzený čuch a sluch, postačí mu aj zrak, aby Teriána spoznal.

Dvere sa otvorili a von vyšla skupinka ľudí. Vôňa citrónovej pusinky Sama takmer omráčila a hneď vedel, že Terián je medzi nimi.

Ktorý je to?!

Horúčkovito preskakoval pohľadom z dvoch chichotajúcich sa teenageriek v uniforme nejakej školy, na mládenca s ázijskými črtami, ktorý ich sprevádzal, potom na staršiu dámu s veľmi vystretým chrbtom a krpatým psom vykúkajúcim jej z tašky, a nakoniec na mladú ženu, ktorá sa zastavila hneď pri dverách, aby si pozapínala kabelku, do ktorej vložila peňaženku. Očividne niečo kúpila, pretože v jednej ruke sa jej hojdal na špagáte zavesený štvorcový balík, ktorý do bodky vyzeral ako škatuľa od topánok.

Pripadala mu zvláštne povedomá a čosi v Samovom vnútri sa odrazu pohlo.

Určite tú ženu už videl...ale kde? Kto je to?

Do tváre jej nevidel, pretože čierne vlasy s modrým melírom jej ju zakrývali, keď sa sklonila nad kabelkou, ale na jej postave v dlhom džínsovom kabáte a v držaní jej tela bolo čosi bolestne známe.

Sam nedvojak vykročil k nej. Školáčky s mládencom ho minuli, dáma s minipsom sa vybrala po ulici preč od Sama.

A vôňa citrónovej pusinky bola zrazu ešte výraznejšia.

To je ona.

Tá žena s modročiernymi vlasmi je Teriánka. Doteraz nemal ani tušenia, že stopuje ženu. Ale to nič nemení na tom, že ju konečne našiel a teraz ju už nenechá uniknúť. Prinesie jej hlavu babičke na striebornom podnose a užije si svätého pokoja v Montanských vrchoch.

Zaregistrovala ho, až keď bol takmer pri nej. Vzhliadla od kabelky a na okamih stuhla.

Ich oči sa stretli a v jej pohľade sa miesila nenávisť so strachom, že sa dostal tak blízko. Okamžite ho spoznala, to vedel určite. Lenže nemohla zaútočiť.

Naokolo bolo priveľa svedkov a vymazať mozog všetkým by sama nezvládla. Rovnováha i Chaos sa zhodli jedine na tom, že kým svoj boj nevybojujú, mali by zostať obe strany v utajení pred ľuďmi.

Takže Teriánka urobila to jediné, čo mohla. Otočila sa ako blesk a vbehla späť do obchodu, pravdepodobne preto, aby vybehla zadným vchodom, alebo sa v nejakom odľahlom kúte, nikým nevidená rozpustila na čierny dym a vyparila sa, unikla svojmu prenasledovateľovi.

Ale Sam ju neprenasledoval.

Stál na chodníku ako zdrevenený, už od chvíle, kedy Teriánka vycítila jeho prítomnosť a zdvihla k nemu tvár. Tá tvár ho zmrazila na mieste a vyrazila mu dych z pľúc.

Tú tvár totiž poznal.

Patrila jeho mŕtvej snúbenici.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok