.

Víly - Kapitola 6

Tak som tu aj ja so svojou troškou, prajem príjemné čítanie, kočky! :-)

V tú noc som zistila dve veci.

Prvá – zaschnutá krv ide z tela lepšie, než z oblečenia. Vydrhla som sa antiseptickým mydlom, až som si bola istá, že z Kleopatrinej krvi na mne nezostala ani kvapka. Ale namiesto prania som svoje obľúbené džínsy musela proste strčiť do igelitovej tašky, zaviazať na uzol a vyhodiť. Poviem vám, na nálade mi to nepridalo, vážne boli moje obľúbené a nie práve najlacnejšie. Keď si dievča na oblečenie zarába, naučí sa vážiť si ho.

Druhá – keď sa dostanete do postele o štvrtej ráno a o pol piatej sa vám nejaký idiot opiera o zvonček, vaša mizerná nálada sa zmení na absolútne príšernú.

- DORITI!!!!

Vyletela som z postele a vrazila do kúpeľne. Do vedra na umývanie dlážky som napustila ľadovú vodu a vybrala som sa k dverám, nad ktorými ešte stále zvonil ten poondiaty zvonec.

Načo voda? No, povedzme, že to nebolo po prvý krát, keď sa mládež z vyšších poschodí vracala domov po záťahu a v návale alkoholovej vášne sa dievča ocitlo s chlapcom prilepeným o predok a mojím zvončekom o chrbát a priľahlé partie.

A nič tak neschladí tých zasranov, ako starý dobrý kýbeľ ľadovej vody.

Bez váhania som rozrazila vchodové dvere a zahnala sa vedrom na prvú vec, čo hmlisto pripomínala ľudský obrys ( na chodbe už zasa nejaký debil rozbil žiarovku ).

Ozvalo sa uspokojivé špľachnutie a zvonček vzápätí stíchol. Požehnanú sekundu bolo v mojom byte hrobové ticho, tak, ako to malo byť.

A v tej ďalšej sekunde zarezonoval celým barákom jačivý vreskot.

- RAENEVA!!!!

Hlas mi je povedomý... zarazila som sa, schmatla osobu za ruku a vtiahla ju do predsiene, kde na ňu dopadalo svetlo z otvorenej kúpeľne.

Medené oči ma prebodli zúrivým pohľadom a mokré zelené vlasy sa lepili na tvár. Strieborná pokožka sa trblietala a z pavučinkových šiat nepravdepodobnej fialovej farby, aj z dúhových krídel crčala voda cícerkom priamo na moju dokonale čistú plávajúcu podlahu.

- Siliada?!

- To bolo za čo? Alebo tak vítaš každú návštevu? – oborila sa na mňa rozčúlene.

Zabuchla som dvere. Už len to by chýbalo, aby ju niekto takto videl v mojom byte! Až potom som sa k nej zvrtla.

- Čo tu, dočerta, robíš?

Sil sa zatvárila prekvapene.

- Mama ti nepovedala?...

Sil je jedna z našich princezien, konkrétne tretia v poradí na trón. V našom svete náramne dôležitá osoba. Je to dcéra Erasminej sestry. Pomaly mi zapínalo, že som si mala kráľovnin telefonát vypočuť celý, kým som súhlasila – lebo teraz mi už bolo jasné, že som súhlasila s niečím, čo sa mi ani najmenej nebude páčiť.

Zhlboka som sa nadýchla.

- OK. Jedno po druhom. Buď taká dobrá a vyzleč si tú pavučinu...

Striebristá pokožka na lícach dostala zlatistý nádych a Sil sa okamžite ohradila.

- Ale ja som sem neprišla kvôli sexu!!!!

Zaťala som zuby. Proti príležitostnému sexu so ženou nemám síce nič, ale, doriti, predpoklad, že mi pôjde len o to, ma uráža. No čo, aj ja mám svoje hranice.

- Som striptérka, nie kurva! – oborila som sa na ňu.

- To je rozdiel. A teraz láskavo naklusaj do kúpeľne, vyzleč si tie mokré handry, vysuš si vlasy a krídla a navleč na seba župan, ktorý visí za dverami na háčiku! Tu nie si v Dúhe, hlupaňa, ľudský svet je plný chrípky a inej pliagy! Všade naokolo sú baktérie a vírusy a iné svinstvo, tak im nedávaj šancu tým, že sprosto prechladneš! Tvoja teta by mi vytrhala vlasy po jednom, keby si zgegla pre svoju sprostosť a moju nevšímavosť! Takže kým nebudeš odkázaná výlučne na svoju sprostosť, budeš robiť, čo ti poviem!!!

Sil skrivila fialové pery a mykla plecom.

- Tak fajn.

Ani slovko o ospravedlnení. Žiadne „prepáč, že som si myslela, že ma chceš pokefovať“ .

Ustato som si pošúchala čelo a pre túto chvíľu som lákavú myšlienku na spánok odsunula do úzadia. Musí sa okamžite vysvetliť, čo tu naša fiflena robí a s čím som nevedomky súhlasila.

Keď sa Sil vrátila z kúpeľne v mojom župane, robila som pomarančový džús v kuchyni.

Princezná fiflena sa zatiaľ rozhliadala po byte a nad všetkým ohŕňala nos. Nakúkala do všetkých dverí a keď natrafila na Willovu spálňu, zaškrečala.

- Ty tu máš chlapa?!

Zaškrípala som zubami.

- Ty si už zabudla, prečo som tu? Som nymfomanka. Samozrejme, že tu mám chlapa! Čo ma privádza k otázke dňa – čo tu robíš ty?

Sil sa ošila.

- Za trest.

Prevrátila som oči.

- Tak to je mi jasné. A čo si spravila, že ťa vyhostili?

- Len na šesť mesiacov! – poponáhľala sa s vysvetlením, aby mi osvetlila, že jej prehrešok nebol taký hrozný, ako môj.

V podstate mi bolo ukradnuté, ako dlho sa zdrží, len keď ju nebudem mať na starosti ja. Počkať. Moment.

- Erasma mi ťa vešia na krk? – nechala som pomaranče pomarančmi a pomaly som sa obrátila k Sil.

- Ani nebudeš vedieť, že som tu. – sľubovala a do očí si nechala vplávať zopár presvedčivých sĺz.

- To teda nebudem. Lebo ty tu nebudeš! – uistila som ju zamračene.

Sil začala rozprávať, rýchlo, zmätkársky, ako to mala vo zvyku. Upierala na mňa nacvičený šteňací pohľad, ktorý by platil len na úplného idiota.

- Kto mal vedieť, že smrteľníkom nedorastie koža?! No povedz, ty si to vedela? A Andrew mal na chrbte takú krásnu, hladkú kožu! Ešte aj v správnej farbe na moje nové topánky! Myslela som si, že je iba sebecký, keď mi ju nechce dať! Tak som si ju vzala sama. Ale on skoro umrel a teta ma poslala sem. Ak mi nepomôžeš, Raeneva, v tomto svete zahyniem! Urobím, čo mi len povieš, nebudem sa na nič sťažovať, prisahám, že...

Zastavila som tú triádu zdvihnutou dlaňou.

- Počkaj. Počkaj. Ty chceš povedať, že si stiahla Andrewovi z chrbta kožu?!

Nešťastne prikývla. Blbosť sa liečiť nedá, to platí nielen pre ľudí.

- A za to si dostala šesť mesiacov?! A ja, ktorá som mu akurát vyfajčila pero, som vyfasovala desať rokov?!

Znechutene a naštvane som pokrútila hlavou – to o Erasminých prioritách vypovedá veľa, však? Mrcha jedna! A teraz mi tu zavesí na krk najrozmaznanejšiu fiflenu, akú len Dúha splodila! Keby chcela uschnúť!!!

Sil na mňa upierala tie svoje okále, čo mi pripomenulo ďalšiu vec.

- O tvojom ubytovaní sa pozhovárame neskôr. Teraz sa musíš zbaviť tých krídel.

Aj striebristej pokožky a očí a vlasov, ale to som nestihla dopovedať, lebo odmietavo pokrútila hlavou.

- Nie! Sú najkrajšie v Dúhovom svete! Nebudem ich schovávať!

Pokrčila som plecami. Bože dobrý, tá je zadubená! Asi mám šťastie, že pochopila aspoň to, že sa jej ich nepokúsim odrezať – celkom stačí trochu vílieho kúzla, na zblbnutie smrteľníkov je to dosť. Ja mám šťastie, medzi ľuďmi vyzerám takmer ľudsky, skoro sa nelíšime, som koniec koncov zemská víla, ale Sil so svojou kamennou podstatou tu bude bez maskovania pôsobiť ako päsť na oko.

Keď sa povie Víla kameňa, nepredstavujte si kus žuly. Aj diamant je v podstate kameň, takisto ako smaragd, rubín, zafír... prípadne nejaké tie polodrahokamy. A pod víly s kamennou podstatou spadajú všetky nerasty, nielen kameň – čiže aj kovy ako zlato a striebro. A podľa toho vyzerajú tak, ako teraz Sil.

- Ako myslíš. V tom prípade sa ale po šiestich mesiacoch do Dúhy nevrátiš. Smrteľníci ťa buď zatvoria do blázninca, alebo ťa budú vo svojich labákoch rezať na kúsky, až z teba nič nezostane. Keď chceš s vlkmi žiť...

Zbledla. Prešlo pár sekúnd a vílie kúzlo ju obostrelo, ako sa snažila prispôsobiť ho na maskovanie. Príliš jej to nešlo. Stále som mohla vidieť zreteľné obrysy jej krídel.

Odfrkla som si a zvýšila level maskovania.

- Urob si čierne vlasy, hnedé oči, svetlohnedú pokožku a bude to OK. Ja zatiaľ zatelefonujem kráľovnej.

A nech ju Boh chráni, ak mi nezdvihne.

Cestou k telefónu sa ozval ten prekliaty zvonček po druhý krát. Zahrešila som a rozčapila dvere. Ten idiot Will si asi zabudol kľúče od auta, alebo čo...

Pred dverami nestál Will. Spoznala som ho okamžite. Pán Imúnny z baru. Skôr, než som stihla znova zahrešiť, alebo len otvoriť ústa, ukázal mi odznak.

- Slečna Fairbanksová? Detektív Foster z oddelenia vrážd. Môžeme sa porozprávať?

Nečakal na odpoveď a vkĺzol popri mne do predsiene.

Detektív. Doriti. Bolo mi jasné, že prišiel kvôli Kleopatre, ale jediné, na čo som bola schopná v tej chvíli myslieť, bolo to, že v predsieni mám smrteľného policajta a len desať metrov od neho v kuchyni stojí ženská s krídlami.



Komentáře k článku.

Menu

O mně

Vitajte na blogu paranormal romance! Nájdete tu veľa lásky, veľa nadprirodzena a veľa happyendov! Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre a že sa sem budete často vracať! Príjemné čítanie a krásny deň všetkým! Martina Mrknite sa aj na nové Fórum , kde nájdete preklady Lví přitažlivosti a časom snáď aj iných kníh! :-D

Miniaplikace
Miniaplikace http://www.erlink.cz/klik/UWVSdg1g

Podporujeme

Využite Najrýchlejšie pôžičky na trhu.

Pôžička

Vytvořenou službou WEP.sk - Vlastní blog z vlastního PC. Mapa stránok